Tečúce slzy horúce na mojich lícach

stekajú ako malý horský potôčik -

nežne, pomaly a zcelka tichúčko,

aby nenarušili moje trváce mlčanie

čo i len jedinou zatúlanou kvapkou,

lebo aj ten najobyčajnejší, najtichší žblnk

by dokázal zlomiť moju pevnú vieru,

celý môj život by mohol popraskať

a zničiť realitu, ktorú som nám vytvoril

odkedy si odišiel a zničil nádej,

že som bol raz tvojím svetlom,

lebo ty si bol tým mojím, to viem,

maják čo mi vždy ukázal cestu domov;

a čo by som za to vari nedal

aby sa dávno vyliate víno navrátilo

na biele police starého obchodu

čo stával na kraji našej ulice,

aby sa sklenené fľaše a poháre nerozbili

na milión črepín žiariacich sťa hviezdy

na našej lesklej kuchynskej dlážke

miesto nočnej oblohy malovanej atramentom;

a či si nezaslúžime šťastný koniec, môj drahý,

po dlhých bezsenných nociach,

kedy spánok nás obchádzal zďaleka

a nekonečné myšlienky nám vírili v hlavách;

vedeli sme, že vzťahy vyžadujú ťažkú prácu,

no ty si vždy bol ten viac pohodlný,

preto rozbité poháre neudržia rozliate víno

a zostal som len ja na upratanie problémov

vzniknutých z našich deštruktívnych citov,

ktoré bolo nemožno vyjadrit bez topenia sa v alkohole.