Pred dvomi rokmi som prišla na prirovnanie ku svojej osobe – pseudonym, moje druhé ja. Bolo to postavené čisto na tom, ako som sa vo vnútri cítila. Sneh padal za oknami na mokrú zem, sivé nebo zabúdalo, že kedysi bolo veselé, a tak som zabúdala aj ja. Počasie na mňa malo odjakživa vplyv.

Sedím doma, vo svojej malej útulnej izbičke, zatiaľ čo svet sa ponára do pochmúrnej hmly. Pozerám sa na zošit, do ktorého som perom poznačila, ako si predstavujem rok 2018. Na môj veru, aj taký bude. Zákon príťažlivosti a také veci, rozumiete. No zatiaľ sa všetko rúca - ja sa rúcam.